Prvý týždeň sme so Simou dochádzali do Turčianskych Teplíc, potom nás to prestalo baviť, tak sme zakotvili na Diviakoch - camp blízko kúpelov. Najprv sme nechápali, že v campe stanujeme len my a inak nikde (široko ďaleko) žiadny stan. Keď sme išli spraviť večernú hygienu, všetko sme to pochopili. Okolo nás sa šíril neuveriteľný smrad. Neskôr sme zistili, že bývame vlastne pri kafilérke. Jedného uja sme zastavili a pýtali sa na ten smrad. Ten dobrodinec nám to celý štastný vysvetlil, a dodal,že mu to vôbec nevadí, keď sa tam nedá dýchať. My sme si na to však vôbec nezvykli. Počasie bolo fajn a veru nepršalo nám ani do obyvačky.
Dosť bolo extrému, a tak sme sa rozhodli, že druhú polovicu kurzu sa ubytujeme na stredoškolskom intráku. Boli sme tam skoro všetci. Prvá noc bola úžastná, žiadny smrad, sprcha, posteľ, teplo. Práve vtedy som si uvedomila aké sú to úžastné veci.
Jedlo a stravovanie.Bežne sa vám môže stať, že ani v reštaurácii sa nenajete. Platí tam pravidlo - zákazník je ten kto otravuje, treba sa mu vyhýbať a až po hodine mu doniesť jedlo. To aby si ho mohol náležite vychutnať. A tak sme chodievali na obed do potravín, tam sme sa obslúžili samé. Aby som nebola k Tepliciam nespravodlivá, poslednou možnosťou bolo zájsť na obed do "starého dobrého komošskeho bufáču".
Teraz spomeniem pár záźitkov, ktoré sme prežili, ale obávam sa, že ak toto číta niekto, kto nebol na kurze asi sa mu nepodarí pochopiť súvislosti.
Generálka - deň pred praktickými skúškami sme si mali vyskúsať, či to zvládneme bez pomoci, papiera, bez Jožka, a hlavne na čas. No bolo to zaujímavé. Namiesto 66 hmatou na dolnej končatine v ľahu na bruchu - zadná plocha som asi spravila len 45 hmatov. S Jardom, ktorý je inak veľmi pokojný, vyrovnaný muž a hlavne jemný, časový stres robil divy, svoje telo - Viktora masíroval asi takýmto spôsobom, keď zistil, že mešká a nestíha to. Viktor sadni si! Viktor SADNI!! CHudák Viki skoro spadol zo stola. Keď ma masírovala Sima tak som bola taká mimo, že keď mi povedala nech si dám dole plavky tak som jej tvrdila, že ich nemám. A skoro som ju o tom aj presvedčila.
Naše oblúbené slová boli : pohoda lesná, dyk more vydrž!!! To prvé slovo nás naučil Jardo a začali sme ho používať za každou vetou. Ty môj trapéz- takto volala Anka Maťa alebo pán primár ho nazval mladý Diskobolos. Veď kuknite fotku a presvedčete sa sami.
Večer sme išli zazveriť do mesta a poriadne to tam roztočiť s masérskymi tancami. Efloráž, nanesenie masážneho prostriedku, žabiačik, chmatáčik... šklbanie, zmetanie. Proste pohoda lesná.
Sima a Maťo hrali stále hru- otázky a odpovede, alebo kto predbehne výťah a vždy sa stavili o nejakú blbosť. Dyk móre. Maťo stále jedol a najlepšie bolo keď sa tety v obchode spýtal, aké druhy šalátov majú. Teta predavačka vybrala 6 šalátov a pýta sa, že ktorý chce a Maťo že všetky...
Skúšky boli fajn a všetci sme spravili. Ja som spolupracovala so svojim parťákom z filozofickej fakulty - Viktorom, ktorý bol stále usmiaty a jeho smiech by rozosmial aj mramorovú sochu. Večer sme dostali vysvedčenie, certifikát a išli osláviť.
Ráno nám v letel do izby Jardo s raňajkami - Pribináčikom a navareným čajíkom. Užastný bol, strašne nás to so Simou potešilo. Ale toto je ešte nič keď sme sa lúčili daroval nám taštičky v ktorých bol Baby olej previazaný ružovou stužkou. Tento človek mi veľa dal, stačí počúvať ľudí, zaujímať sa o nich, robiť im radosť, takými drobnosťami ako sú obyčajné raňajky.
Ešte som tu nespomenula Peťu a Táňu... naše herečky. Strašne fajn baby, stále sa usmievali a hlavne vyzerali ako sestri.
Janko seriózny pán, decenťák, super taňečník. Jeho a Anku sme volali tato a mama. Ďalší pán na holenie - Ivan ktorý sa narodil s maliarskym talentom a s nádherným hlasom. Sem tam si aj dobre zdriemol na prednáške a potom hádzal také hmaty, ktoré ešte nik nevidel.
A ešte ďalší ľudia z kurzu na ktorých nezabudnem- Mirka, Radka, Miška,Paula, Zuzka, Timea - hviezdička a veľký spachtoš. A náš učiteľ, šéf a priateĺ Jožko, fyzioterapeutka Pavluška a pán primár Pedan.
Bolo nám fajn ...