Ktovie, čo sa odohrávalo v ich hlave v tej chvíli: „ Aký majú dnes zaujímavý tovar,“ alebo „ dnes vyzerám nádherne... tá moja nová kabelka, určite mi ju všetci závidia...“
Myslím, že veľa z tých ľudí neprechádzalo popri tom výklade prvý krát. A bola to sebaláska, ktorá ťahala ich oči do výkladnej skrine.
Mnohé veci, ktoré nám ponúka tento svet majú aj inú tvár, ako je ich tvár na prvý pohľad. Mám pred očami krásne tváre a dokonalé telá modeliek, ktoré sa nám vnucujú cez časopisy a média. Nejedna žena túži po tom, aby tak vyzerala, všade sú návody ako dosiahnuť tento trend. Vedie to k drastickým diétam, hladovkám...stráca sa pravá hodnota skutočnej krásy. Nie je to bláznivosť?
Podobne, ako kedysi dávno niektorí mnísi využívali svoju chudobu na to aby mohli dostať peniaze /milodary/ od ľudí, ktorý si poctivo zarábali. Nájde sa aj dnes čím ďalej tým viacej takýchto ľudí s podobnou filozofiou. Obrovské množstvo ľudí využíva svoje špinavé dotrhané oblečenie a smutné, hladné oči svojho najlepšieho „priateľa psa“ aby od pracujúcich ľudí dostali nejaké tie peniaze. Je to lenivosť a prefíkanosť. Je ťažké rozlíšiť takéhoto žobráka od skutočného žobráka. Nie je to bláznivosť?
Bláznivosť sa nájde asi všade ... v cirkvi, kostoloch, na uliciach, v školách, v rodinách ...mohli by sme nájsť nespočetné množstvo príkladov.
Erasmus Rotterdamský píše o Bláznivosti toto:
Jedine bláznivosť dokáže rozveseliť ľudí. Nikdy nepoužíva líčidlá a jej tvár je vždy obrazom jej vnútra. Jej podoba je vždy a všade úplne rovnaká, takže ju nemôžu zaprieť ani tí , ktorý si najčastejšie hrajú na mudrcov a dávajú sa tak titulovať.
Predovšetkým každý vie aký je detský život bezstarostný a naivný. Potom prichádza mladosť, bláznivosť ich obdaruje malým množstvom rozumu, postupom nadobúdajú skúsenosti a vzďaľujú sa od Bláznivosti. Čím viac tak tým menej majú zo svojho života, ich kvet krásy vedne, vtipnosť upadá, životné sily ubúdajú a prichádza staroba. Žiadny človek by nemal dosť síl , aby ju znášal keby tu nebola Bláznivosť. Starí ľudia majú radosť z malých detí a deti zas zo starých ľudí. Nie je medzi nimi žiadny rozdiel, iba ten, že starec má viac vrások a viackrát oslavoval narodeniny. Všetko ostatné sa zhoduje – biele vlasy, bezzubé ústa, drobnejšia postava, zabúdanie, bezmyšlienkovosť. Čím viac sa ľudia približujú k starobe, tým viac podobajú deťom, až na koniec bez strachu zo smrti odchádzajú zo života. Keby sa ľudia vyvarovali akémukoľvek styku s múdrosťou a prežívali celý život len v spoločnosti Bláznivosti, staroba by vôbec neexistovala a ľudia by žili šťastne vo večnej mladosti.
Niektorí ľudia považujú za najcennejšiu vec na svete priateľstvo. Nezdá sa vám hotovým bláznovstvom zatvárať oči nad chybami priateľov, znášať ich, nechcieť ich vidieť, nesprávne si ich vykladať, ba do konca do očí bijúce chyby milovať a obdivovať ako by to boli prednosti?
Ľudská prirodzenosť je taká, že nie je na svete človeka, ktorý by bol bez veľkých chýb. Žiadny vzťah nie je bez bláznivosti.
Každý človek má rád keď môže sám sebe lichotiť a nejakou lichôtkou sa najprv sám sebe zapáčiť, aby sa mohol zapáčiť aj iným. Preto je každý spokojný zo svojou tvárou, so svojím rozumom, pôvodom, postavením, svojím spôsobom života.
Čo na prvý pohľad je smrť, pri hlbšom pohľade sa ukáže ako život a opačne čo je život je vlastne smrť, čo krása, to ošklivosť; čo bohatstvo, to bieda; čo sila, to slabosť; čo radosť, to žiaľ; čo priateľstvo to nepriateľstvo... – všetko razom dostane opačnú tvár.
Keby sa niekto pokúsil strhnúť masku hercom, keď hrajú na javisku nejakú hru, a ukázať divákom ich skutočnú tvár, nepokazil by tým celú hru. Objavilo by sa pred divákmi niečo nové: kto bol pred tým ženou, bol by mužom; kto bol kráľom bol by otrokom; kto bohom stal by sa obyčajným človekom. Odstrániť túto ilúziu znamená zmariť celé predstavenie. Lebo práve táto pretvárka je to, čo púta oči diváka. Celý ľudský život je akási divadelná hra, v nej každý vystupuje s inou maskou a hrá svoju rolu tak dlho dokiaľ ho režisér neodvolá z javiska.
Sebaláska tak úžasným spôsobom vytvára po celom svete nesmierne zástupy prešťastných ľudí.
